Sarajevo
Miroslav Mojžita; Pavol Demeš

Do Sarajeva sa už lastovičky nevracajú. Pod strechami jeho domov stratili svoju vlasť, akoby už navždy, a museli si nájsť nový domov. Ich raj sa zmenil v peklo. Tieto tvrdenia, žiaľ, nie sú metaforou. A čo v tých tragických juhoslovanských udalostiach na konci 20. storočia tak hlboko vstúpilo ešte aj do osudu vtáčat, o tom, navyše nezvyčajne podmanivo a presvedčivo, vypovedá kniha Miroslava Mojžitu, dôverného znalca všetkých osobitostí republík a krajov niekdajšej Juhoslávie. Čitateľovi natoľko rozšíri obzor, že priam pocíti výzvu premýšľať nielen o súvislostiach domácich, ale aj európskych a celosvetových. A ľahostajnosť voči všetkému živému a ľudskému svetu vcelku sa mu načisto odcudzí.

Ladislav Ballek

Fotografie Pavla Demeša, ktoré sú súčasťou Mojžitovej knihy, sa na prvý pohľad javia ako koncept kontrastu. Vidíme pomník v tvare konzervy s vlajkou EÚ ako spomienku Sarajevčanov na humanitárnu pomoc popísaný graffiti. Ženy zahalené od hlavy po päty, muž na schodoch obchodu je do pása nahý. Vedľa pútničiek na kolenách je bilbord pri magistrále s nápisom Ťažko je Bohu s nami, takými, akí sme. Zachytenú bosniansko-hercegovinskú súčasnosť na Demešových fotografiách však možno čítať aj inak. Ako pravidelnosť či poriadok iracionality alebo ako život umiestnený v ráme bezčasovosti.

Rudolf Chmel

V tejto Mojžitovej knihe je zmapovaná minulosť aj prítomnosť krajiny, stále sa potkýnajúca o ťaživé dedičstvá, ktoré sa nepýtajú s kým, ale proti komu. Od prvého slova až po poslednú bodku sa Mojžita nástojčivo pýta - s kým?

Milan Resutík

Je to fascinujúci sprievodca touto malebnou, občas krutou krajinou. Autorovi sa podarilo takmer nemožné: históriu a politiku krajiny, kde je azda aj súčet 2+2 predmetom koaličných sporov, opísať citlivo, priamo a presvedčivo. A pritom veľmi osobne prostredníctvom príbehov ľudí a miest; mnohé z nich sú tragické, niektoré povzbudivé, no všetky sú poučné ako príbeh samej Bosny a Hercegoviny.

Tomáš Valášek